Počas tehotenstva som si nepripúšťala inú možnosť, len to, že budem svoje dieťa dojčiť. Nie som jedna zo žien, ktoré sa cítia byť mamou keď dojčia ani som neplánovala dojčiť 2-3 roky. Chcela som dojčiť lebo som vedela a viem, že je to pre moje dieťa to najlepšie a najzdravšie, čo mu môžem dať. Čítala som literatúru o dojčení, zaobstarala som si potreby na dojčenie, články o umelej výžive som preskakovala. Všade som čítala o tom, ako každá žena môže dojčiť keď chce a že mliečka sa tvorí podľa dopytu bábätka. Keďže som dojčiť chcela, inú možnosť som ani nepripúšťala.
Klobúčiky na dojčenie
Môj prvý šok prišiel hneď prvý deň po pôrode, keď mi sestrička oznámila, že mám dovnútra vpadnuté bradavky a mám si kúpiťklobúčiky na dojčenie, najlepšie u nich. Samozrejme som jej slepo dôverovala keďže som bola neskúsená mama a ona skúsená detská sestra/laktačná poradkyňa. Hneď na druhý deň som si klobúčiky na dojčenie kúpila u sestier a začala som dojčiť s klobúčikmi, teda pokúšala som sa. Dcérka mala našťastie veľmi dobre vyvinutý sací reflex a ťahala aj s klobúčikom. Mliečko ale neprichádzalo, na čo mi detská lekárka povedala, že za to môžu klobúčiky. Keď som jej vysvetlila, že to mám na odporúčanie sestry, povedala, že ich používať musím. Dobrá rada nad zlato! Malinká večer začala plakať. Samozrejme som sa ju snažila dojčiť, ale neúspešne. Keď už som ten plač po niekoľkých hodinách nemohla vydržať, nechcete predsa vidieť svoje narodené dieťa plakať od hladu, šla som po radu za sestričkami. Strčili mi do ruky striekačku s nutrilonom a poslali ma späť na izbu. Takto to šlo každý večer. Cez deň som sa dcérku pokúšala dojčiť a večer vždy prišla na radu striekačka. Nakoniec na štvrtý deň mliečko prišlo a ja som sa potešila, že sa dcérka končne dosýta naje. Žial, prišiel ďalší šok, pretože malinká si mliečko nedokázala vyťahať. Bola maličká a cez klobúčiky to šlo veľmi ťažko. Opäť som šla po radu za sestričkami, lekármi, sťažovala som sa na ťažkosti vpodstate každému, kto sa objavil v našej izbe a to aj niekoľko krát za deň.
Zapálené prsníky
Nakoniec mi dali do ruky odsávačku. Nepomohlo. Neodsala som nič. Dostala som oxytocínové injekcie, teda bolia poriadne. Po tom sa dcérka konečne napapala. Ale tým to skončilo. Odsať som si dokázala maximálne 5 ml mlieka. Sestričky to samozrejme nezaujímalo. Prsníky sa mi napĺňali čoraz viac, von ale nešlo nič. Vnoci to už bola priadna bolesť. Celú noc som nespala, striedavo som odsávala, dojčila, dávala si horúcu sprchu, nakoniec som už odsávala jednou rukou a dojčila druhou do 5:30 ráno. Keďže som už odpadávala od únavy a dcérka neustále plakala od hladu, opäť nasledovala striekačka s nutrilonom. Od vizity „sťažovanie“ pokračovalo, odpoveď bola: „Odsávajte“. Keď som povedala, že odsávačka nepomáha. Prišla ďalšia rada nad zlato: „Skúšajte.“ V ten deň nás mali prepustiť z nemocnice. Lekárka mi pohrozila, že ak malá nepriberie, nepustia nás. Zakázala prikrmovať, nariadila používať klobúčiky na dojčenie a s mojimi preplnenými prsníkmi, z ktorých nič netieklo, mi nepomohla. Napriek tomu očakávala, že dcérka priberie. Začala som byť zúfalá. Bolesť bola už neznesiteľná, bola som vyčerpaná z nedostatku spánku. Našťastie malá po nutrilone zaspinkala. Sestrička, ktorá mala v deň službu mi vynadala, že som ju neposlúchla a nedala si sprchu ako mi kázala. Keď som jej povedala, že som to už skúšala a nepomohlo to a že som už skutočne vyčerpaná a potrebujem si oddýchnuť, začala na mňa kričať prečo ju neposlúchnem. Vtedy som to už nevydržala a rozplakala som sa. Nevedela som, čo robiť. Nikto mi nepomohol, nikto neporadil. Mapriek tomu, že som svoj stav konzultovala so sestrami aj lekármi. Chcela som ísť s malou domov čo najsôr, zároveň som nevedela ako si poradiť.
Nakoniec prišla úľava
Našťastie sa ma nakoniec ujali dve detské sestry, nasledovali obklady z kapustných listov a masáž prsníkov. Síce nezvyčajný recept, ale pomohlo. Pár hodín na to som šla domov už psychicky aj fyzicky v oveľa lepšej forme. Žial, po ceste domov z nemocnice nasledovala zastávka v lekárni, kde som kúpila pre dcérku nutrilon. Nasledovali dni dojčenia a prikomovania z fľašky. Keď už sa zdalo, že z dojčenia nič nebude, pretože dcérka sa už odmietala prisať, vyhľadala som pomoc laktačnej poradkyne. Naordinovala bylinky Benedikt lekárksy a Senovku grécku. Vďaka jej radám sme zahodili klobúčiky a s manželom začali dcérku kŕmiť metódou cez prst pomocou cievky. Vďaka tejto metóde sa malinká už na druhý krát dokázala prisať a opäť sa začala dojčiť. Nebolo to jednoduché. Hlavne keď sa manžel vrátil späť do práce a ja som s malinkou zostala sama. Keď plakala, nevedela som, či je hladá alebo unavená. Mamičky, ktoré plne dojčia vedia, že stací dieťatko prisať a ono sa samé rozhodne, či chce papať alebo spinkať. Ja som túto výhodu nemala. Stálo nás to veľa úsila z mojej aj z dcérkinej strany. Viedla som si denník, zapisovala som presne čo zjedla, kedy a koľko. Kúpila som si tiež dojčenskú váhu. Začala som malinkú vážiť vždy pred a po kŕmení, aby som zistila, koľko spapala. Aj toto pomohlo. Okrem toho som skúsila všetko čo údajne pomáha na tvorbu mlieka.
Čo som vyskúšala
- časté dojčenie
- odsávanie
- čaje na dojčenie
- benedikt lekársky a senovka grécka v tabletách
- vinea
- horúce obklady
- horúca sprcha
- káva melta
- tvaroh
- mliečne výrobky
- skin-to-skin
- nosenie bábätka
Čo som nevyskúšala
- čierne pivo – alhohol som počas dojčenia zamietla
- homeopatika – homeopatikám neverím
- costi – lieky som tiež odmietla
Určite existuje ešte ďalšie množstvo „babských receptov“, ktoré som nevyskúšala. Aj k týmto radám som bola skeptická, ale povedala som si, že za vyskúšanie to stojí. Neviem ani posúdiť, čo z toho mi pomohlo a čo nie. Po bylinkách som žiadny rozdiel nevidela, nakoniec som ich vysadila. Po večernej horúcej sprche mi mliečko vytekalo prúdom, malinkú som veľa nosila na rukách, často dojčila. Ostatné neviem posúdiť.
Plne dojčená
S radami od laktačnej poradkyne, mojou trpezlivosťou, dcérkinou vytvalosťou a úžasnou podporou môjho manžela sme sa dostali až do štádia, kedy bola dcérka prikrmovaná už len 1-2 krát za deň. Vnoci som mala mliečka veľa, dokonca som si odsávala. K večeru ho bolo menej a keďže som nechcela dcérku vidieť plačkať od hladu, radšej som jej dala odsaté mliečko alebo nutrilon. Prestali sme používať cievku a začali opäť používať fľašku. Stále som nestrácala nádej, že umelé mlieko úplne odložíme. Po nejakom čase som však opäť siahla po cievke, pretože z jedného dokrmovania za deň sa zrazu stali 2-3 aj ked jedno znich bolo odsaté mliečko. Použila som ju ale už len raz. Keď mala dcérka asi 2,5 mesiaca, začala sama odmietať fľašku. Naše spoločné úsilie stálo za to a odvtedy bola plne dojčená. Krásne začala priberar a rásť do krásy.
