Každý rodič, to poznám, každé dieťa ním musí prejsť. Obdobie vzdoru je úplne prirodzené štádium života dieťaťa. Otázkou je, ako s ním naložiť, ako sa s ním popasovať.
Kedy a prečo nastáva obdobie vzdoru
V období okolo jedného roka života si vaše dieťa začne uvedomovať, že je samostatná bytosť. Dovtedy sa považuje za súčasť mamy. Približne v období, keď ale začne chodiť, zisťuje, že je samostatnou bytosťou, že môže veci samé, môže robiť čo chce. Toto obdobie vrcholí okolo druhého roku života a preto je práve toto obdobie medzi druhým a tretím rokom jedno z najnáročnejších.
Dieťatko začína objavovať svoje ja, svoju osobnosť. Osamostatňuje sa. Už to nie je mama a ja ale Ja. Začína naplno skúmať, spoznávať, chce veci robiť sám, sama. Odmieta pomoc.
Chcem a nechcem
Určite to poznáte, krik keď ho chcete obliecť. Ešte väčší krik, keď chcete odísť z ihriska. Ranný krik, keď sa ponáhľate do práce, ale dieťa sa nechce obliecť. Keď mu s námahou natiahnete cez hlavu tričko ale on si ho opäť vyzlečie a ešte aj s krikom. Obujete mu topánky a on ich s krikom skope dole a vy sa tak ponáhľate. Polovica obedu skončí na zemi, lebo chce jesť sama a hnevá sa, keď ho chcete nakŕmiť.
Čo nám zostane? Frustrácia, krik, rezignovanie. Áno, všetci sme tam boli.
Tak sa radšej pozrime ako na to
Obdobie vzdoru je pre dieťatko úplne prirodzené, pretože sa z neho stáva osobnosť. Uvedomuje si vlastné ja, formuje sa jeho charakter. Je to preto veľmi dôležité obdobie. Keď prejde obdobie vzdoru, budete mať doma hotového človeka. Preto je veľmi dôležité, ako sa k nemu budete počas tohto obdobia správať.
Je dôležité si povedať, že deti nie sú zlé. Deti sú odrazom našej výchovy. Aj počas obdobia vzdoru, akokoľvek sa vám zdá, že sú zlé, tvrdohlavé, neústupčivé, majú svoje „maniere“, je to len formovanie osobnosti. Namiesto toho, aby sme sa na deti hnevali, mali by sme sa tešiť. Áno, správne čítate, tešiť. Dieťatko sa učí. Učí sa používať lyžičku, učí sa natiahnuť si ponožky, skúma svet okolo seba, testuje hranice.
Ako zvládnuť obdobie vzdoru
Akokoľvek sa nám vaše dieťa bude zdať neskúsené, neschopné, možno aj hlúpe, pozerajte sa na nich úplne naopak. Pozerajte sa na neho ako na zvedavé, inteligentné stvorenie, ktoré sa snaží naučiť sa niečo nové. Snažte sa pochopiť, prečo robí čo robí. Prečo sa správa presne takto, prečo sa hnevá, nad čím premýšľa.
Keď sa mu snažíte natiahnuť topánku na nohu a on ju skopne na zem a ešte sa pri tom aj rozkričí, čo sa vám snaží povedať?
Snaží sa vám pravdepodobne povedať, že si tú topánku chce natiahnuť on sám. Pretože on to už zvládne. Síce mu to bude trvať dlho, ale on to zvládne. A ak to nezvládne, možno sa opäť nahnevá. Ale vy ste tu preto, aby ste ho naučili sa s tou frustráciou a hnevom pracovať.
- Zostaňte pokojná
- Hnev je prejav vašich emócií, len vy ho viete ovplyvniť
- Snažte sa pochopiť, prečo plače, prečo sa hnevá
- Buďte prítomná, najlepšie je vtedy nespraviť vôbec nič, len byť prítomná. Čupnúť si ku nej, sadnúť, ľahnúť, byť nablízku
- Keď sa trochu upokojí, pomenujte emócie, ktoré práve prežíva.
- Ponúknite objatie, pohladenie, alebo iný typ fyzického kontaktu, ale počkajte, či ho dieťatko prijme
- Až keď sa dieťatko upokojí, prejdite na ďalší krok. Môžete ponúknuť pomoc, spýtať sa, čo navrhuje, dať na výber z možností. Nič nevnucovať, nič nasilu.
