Článok by sa mohol volať aj Ako prestať kričať. Ale zameriame sa hlavne na deti. Každý rodič kričí na svoje dieťa. Rozdiel je len v decibeloch. Či už zmeníte tón hlasu, ráznosť alebo kričíte tak silno ako vládzete. Dieťa to stále vníma ako krik, niečo nepríjemné. Samozrejme horšie je, keď naozaj z plného hrdla kričíme a hromžíme. Nielen že naše deti oberáme o istotu a dôveru, ktoré by sme mu mali plným priehrštím darovať, ale ho zároveň rovnakému správaniu nepriamo učíme.
Deti sa učia príkladom.
Viac ako vysvetľovanie, napomínanie, poučovanie funguje osobný príklad. Čím mladšie dieťa, tým silnejšie osobný príklad pôsobí. Ako reagovať v krízových situáciách si deti si osvoja už počas prvého roku života. Pokiaľ teda kričíte na svoje dieťa počas prvých 3 rokov života, vaše dieťatko bude robiť to isté.
Nezabúdajte, že rovnako ako povahu a charakter budujete aj sebaistotu a sebadôveru vášho dieťaťa.
Samozrejme, že do veľkej miery to ovplyvňujú gény, ale výchovou viete dieťatko formovať. Môžete tým potlačiť negatívne vlastnosti a naopak posilniť pozitívne vlastnosti a talent.
Prečo na svoje deti kričíme?
Pretože nás to naučili naši rodičia. Už som spomenula, že deti sa učia príkladom a najdôležitejšie sú prvé roky života. Keď na svoje deti kričíme, je veľká pravdepodobnosť, že naši rodičia na nás tiež kričali. Alebo kričali jeden na druhého. Dostali sme to do vienka a keď sme sa to naučili podvedome, necielene a takto sme sa to učili pravdepodobne veľa rokov, rovnako naše reakcie sú podvedomé. Kričať síce nechceme ale nevieme prestať.
Ako prestať kričať?
V prvom rade to chce odhodlanie, pretože to nebude jednoduché. Ak sa do toho chcete pustiť, predpokladám, že svoje deti milujete a chcete pre ne len to najlepšie. Pozbierajte preto všetku silu a nastavte si jednoznačný cieľ.
Zahoďte očakávania. Hnev je prirodzená, bežná emócia. Je úplne v poriadku, že sa hneváme. Probléme je len reakcia na hnev.
Prečo sa ale hneváme?
Pretože máme očakávania. Častokrát úplne nezmyselné očakávania. Očakávame, že naše 6 mesačné bábätko bude samostatne sedieť, že naše 10 mesačné dieťa bude samostatne chodiť, že naše ročné dieťa prespí noc, že sa naše dieťa naučí chodiť na nočník, keď mu to raz ukážeme, že naše 2-ročné dieťa dokáže pochopiť, že mu tú hračku nekúpime, že dokáže zvládať svoje emócie, pritom sami ich nezvládneme, vybuchneme, nakričíme na neho a máme rovnaký tantrum ako to 2-ročné dieťa ibaže to je úplne v poriadku, lebo na to máme dôvod. Nemáme. Dôvod na tantrum, výbuch hnevu má to naše 2-ročné dieťa, pretože ešte svoje emócie ovládať nevie, pretože ho to nikto nenaučil, pretože na to ešte nemá ani mozgovú kapacitu.
Zahoďte preto všetky očakávania. Tieto čakávania sú tam, ani o tom nevieme. Keď sa najbližšie začnete hnevať, uvedomte si, prečo sa hneváte, čo vás tak nahnevalo.
Pozrite sa na svoje dieťatko a uvedomte si, že deti nie sú schopné nás vedome hnevať, vytočiť. Ak na nich kričíme, je to len naša vlastná frustrácia. Je to len dôkaz, že my sami nedokážeme zvládať svoje emócie.
Prestaňte očakávať, že:
- vaše bábätko zaspí bez vašej pomoci
- sa za týždeň naučí chodiť na nočník
- pochopí, že mu nekúpite ďalšiu hračku
- pochopí, že meškáte do práce
- pochopí, že sa ráno nemá hrať ale obliekať
- sa neobleje
- nerozbije pohár
- sa neušpiní v reštaurácii
- neskočí do mláky
- nebude kričať keď máte práve dôležitý telefonát
- pochopí, že musíte odísť
- pôjde do postele keď si to vy želáte
- pochopí, že už musíme vypnúť TV
- už musíme odísť z ihriska
- musíme ísť do obchodu keď sa práve hrá
- si musí obliecť otepľovačky keď vonku mrzne
- zje to, čo sme mu navarili
- si oblečie to, čo ste mu nachystali
- nehodí piesok na hlavu iného dieťaťa keď mu zoberie hračku
- pochopí, že cudziu hračku si nemôže zobrať
- sa dokáže podeliť o hračky
Neočakávajte, učte svoje deti. Učte ich príkladom, učte ich rešpektom. Nekričte, nebite ich. A keď to už spravíte, ospravedlňte sa.
Každý deň si opakujte, že vaše deti milujete také aké sú.
Každý deň si opakujete, že vaše deti sa ešte len učia ovládať svoje emócie a je na vás, aby ste im šli príkladom.
Každý deň si opakujete, že vaše deti sa všetko ešte len učia.
Usporiadajte si vzťah so svojim partnerom, rodičmi, susedmi. S kýmkoľvek, kto vám znepríjemňuje život.
Sledujete svoje telo. Pokiaľ cítite, že sa vám začína zdvíhať adrenalín, zastavte sa, pomaly dýchajte, povedzte nahlas, že sa hneváte a povedzte prečo.
Buďte úprimní k sebe aj k svojim deťom.
Odpustite svojim rodičom, že na vás kričali.
Opakujte to každý deň až kým sa to nenaučíte.
Pripravte sa na to, že spadnete, že budete robiť chyby. Naučte sa odpustiť si. Poučte sa zo svojich chýb a choďte ďalej.
Zastavte hnev predtým, ako vybuchnete. Keď pohár pretečie, už to nezastavíte, spustíte lavínu. Zastavte sa už pri prvom náznaku diskomfortu.
Ak vás deti nepočúvajú, nerešpektujú, naučte sa princípy rešpektujúcej komunikácie a výchovy.
Odporúčam knihu Respektovat a být respektován (Pavel Kopřiva Jana Nováčková Dobromila Nevolová Tatjana Kopřivová)
AHA! Rodičovství (Laura Markhamová)
