Predstavte si situáciu:
Vaše troj-ročné dieťa sa rozhodne nakŕmiť vášho psa. Ako zareagujete?
- V žiadnom prípade! Rozbiješ misku a granule budú všade!
- Bežíte mu na pomoc, aby neboli granule po celom byte.
- Spýtate sa, či potrebujete pomoc
- Povzbudíte ho.
V predchádzajúcom článku som písala o tom, prečo nechcem vychovať poslušné deti. Väčšina z nás ale vie, ako práve takého poslušné deti vychovať, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou sme aj my tak boli vychovaní. Ako sa tomu teda vyhnúť? Ako vychovať pravý opak – zdravo sebavedomé deti s vlastným názorom a správne nastavenými hodnotami?
Pokiaľ ste v predchádzajúcom teste odpovedali D, tak pravdepodobne viete na to a článok môžete kľudne preskočiť. Pokiaľ ste odpovedali za A alebo B, tak vás článok možno inšpiruje.
ako budovať zdravé sebavedomie?
Milujte svoje deti
Dieťa sa potrebuje cítiť bezpečne, potrebuje sa cítiť milované. Prejavujte svojim deťom lásku. Povedzte im že ich ľúbite aspoň raz za deň. Povedzte im, čo pre vás znamenajú aké sú pre vás vaše deti výnimočné. Prejavte im lásku. Každý človek potrebuje objatie. Niekoľko objatí za deň. Dieťa ich potrebuje oveľa viac. Pohlaďte ich, venujte im svoj čas, buďte trpezliví.
Buďte úprimní
Vždy hovorte pravdu. Deti dokážu ľahko čítať svojich rodičov. Preto vedia vycítiť, že im klamete. Buďte úprimní čo sa týka emócií. Povedzte im keď ste nahnevaní, keď sa necítite dobre alebo ste smutní. Nič neskrývajte. Ak si dieťa vypýta cukrík a vy mu ho nechcete dať, povedzte pravdu i keby to malo znamenať krik a plač. Keď ich ráno zoberiete do škôlky, rozlúčte sa a povedzte, že poobede sa vrátite i keby to opäť malo znamenať krik a plač. Hovorte pravdu a dieťa sa naučí dôverovať vám.
Dávajte im možnosť výberu
Veľa rodičov si myslí, že deti sú malí neandertálci a všetko musia robiť za nich vrátane rozhodovania. Dajte deťom možnosť výberu od malička. Nechajte ich vybrať, ktorou lyžičkou budú jesť, ktorú čiapku si obliecť, z ktorej fľaše budú piť. Čím je dieťa menšie, tým jednoduchšie úlohy, čím je dieťa staršie tým náročnejšie úlohy. Vždy je dobré ponúknuť užší výber, stačí výber z 2-3 možností. Neskôr, keď je dieťatko staršie, dokáže si sebavedome vybrať z viacerých možností. Napríklad: „Budeš papať červenou lyžičkou alebo modrou?“ Keď bude staršie dokáže si samé otvoriť zásuvku a vybrať tú správnu lyžičku. To isté platí aj s hračkami. Zoberte dieťatko do hračkárstva, aby si mohlo vybrať hračku. Môžete mu s výberom pomôcť tak, že mú zúžite výber, ale konečné rozhodnutie nechajte na neho.
Dôverujete im
Prehnaná starostlivosť, strach, obmedzovanie vedie k obmedzenému mysleniu. Keď sa teda vaše 3-ročné dieťa rozhodne nakŕmiť psa, dôverujte mu, že to zvládne. Je možné, že ho nakŕmi jedlom pre mačku, alebo pri tom rozsype granule po celej miestnosti. Oceňte snahu a povzbuďte ho, že nabudúce to dokáže ešte lepšie. Keď potrebuje novú zubnú kefku, zoberte ho na nákup a dovoľte mu vybrať. I keď s výberom nebudete spokojní, nevadí. Dôverujte mu, že si vybralo tú najlepšiu kefku na svete. Dôverujte, že na šmykľavku vylezie samé. Pokiaľ ho budete viesť k samostatnosti a budete mu dôverovať od malička, naučí sa poznať svoje hranice a nepúšťať sa do príliš nebezpečných vecí.
Nebojte sa chýb
Deti robia chyby. Aj dospelí robia chyby. Prečo je to ale zvyčajne taký veľký problém, keď pochybí dieťa? Veď ste mu to predsa už vysvetlili a on to aj pochopil. Tak prečo zase robí chyby? Alebo ste ten rodič, ktorý radšej všetko urobí za neho, lebo to aj tak nezvládne. Nechajte deti robiť chyby. Chyby sú na to, aby sme sa na nich naučili. Keď sa dieťatko napije z pohára a pri tom rozleje, nezoberte mu so slovami, lebo to ešte nevieš. Nevie, pretože nemal šancu sa to ešte naučiť. Možno rozleje raz, druhý, tretí, desiaty krát, ale jedenásty už nevyleje. Dvanásty zase vyleje ale trinásty už opäť nie. Keď sa učí chodiť, tiež veľa krát spadne. Keď nebude pri ňom stáť a držať ho za ruku, spadne ale postupne sa to naučí až nakoniec padať prestane. Dovoľte deťom učiť sa.
Rešpektujte ich
Rešpektujte ich presne také aké sú. Možno sa ešte nevie šmýkať na šmykľavke, lebo sa bojí, nenúťte ho. Možno sa nevie bicyklovať tak, ako jeho kamaráti, nevadí. Možno ešte 3-ročné nosí plienky alebo 5-ročný sa nevie sám obliecť. Každé dieťa je úžasné, každé dieťa je jedinečné. Neporovnávajte. Zamerajte sa na pozitíva, rozvíjajte ich a pomôžte im prekonať nedostatky práve svojou dôverou a trpezlivosťou.
Dajte im slobodu
Deti potrebujú veľa slobody. Potrebujú experimentovať, hýbať sa, skúšať nové veci a precvičovať staré. Nechajte im toľko voľnosti, koľko je možné. Zbytočné príkazy a zákazy obmedzujú detský vývoj. Deti sa učia tým, že skúmajú, dotýkajú sa, skúšajú a experimentujú. Dovoľte im to. Samozrejme, je potrebné starať sa o bezpečie. Preto by mali byť nebezpečné predmety mimo dosahu detí, prostredie by malo byť prispôsobené tak, aby si dieťatko neublížilo. Ak sa to nedá, namiesto zákazu im vysvetlite, prečo je daný predmet alebo nebezpečná.
Určite pevné hranice
Deti potrebujú veľa voľnosti, ale zároveň aj pevne stanovené hranice. Hranice dodávajú deťom pocit bezpečia. Hranice môžu byť všeobecne dané, napríklad cez cestu prechádzame po prechode pre chodcov, spinkáme v pyžame alebo v obchode musíme za nákup zaplatiť. Každá rodina si zároveň stanovuje vlastné hranice, napríklad obed sa je iba za stolom, o ôsmej je večierka a podobne. Keď predstavíte dieťatku nové pravidlo, dbajte na to, že ho budete vždy dodržiavať. Inak pravidlo stráca význam. Samozrejme existujú výnimky, ale vždy vysvetlite, že teraz sa jedná o výnimku a prečo. Napríklad teraz prejdeme cestu mimo prechodu, pretože tu žiadny nie je. Dnešná večierka sa posúva na deviatu, pretože cestujeme. Pravidlá sú veľmi dôležité pre pocit bezpečia a zároveň na učenie dôležitých vecí, slušného správania a zaradenia sa do spoločnosti.
Zbytočne ich nechváľte
Pre niekoho toto môže znieť čudne. Samozrejme, je dobré deti pochváliť a hlavne povzbudiť. Existuje ale niekoľko spôsobov ako to urobiť. Keď sa vášmu dieťatku podarí nakŕmiť psíka bez vašej pomoci, dokonca ani granuliek na zemi nebude veľa, je na mieste ho pochváliť. Môžeme povedať: „Ty si taký šikovný!“ Alebo môžeme povedať: „Vidím, že si nakŕmil Dunča úplne sám! Ten sa istotne poteší keď zbadá plnú misku.“ Rozdiel je v tom, že v prvom prípade sme skúpi na slovo. Nedávame dieťatko žiadnu spätnú väzbu, naopak vytvárame tlak tým, že ho nálepkujem ako šikovné dieťa a nabudúce bude sklamané, ak sa mu to nepodarí tak dobre ako teraz. V druhom prípade dávame spätnú väzbu. Miska je plná, Dunčo sa poteší a zvládol to úplne sám. O to predsa išlo. Nabudúce, ak by sa mu to predsa len nepodarilo, nebude sa cítiť ani sklamaný ani v strese.
Deti netrestajte
Veľmi dôležitý bod výchovy. Mnohí si možno poviete, že bez trestov to nejde. Keď sa naučíte správne výchovné metódy netrestajúcich ale rešpektujúcich rodičov, zistíte, že bez trestov to ide. Pod trestom sa rozumie všetko, čo robíte z pozície moci. Či už fyzické tresty, krik, time-out alebo postaviť do kúta, zobrať hračku, domáce väzenie, zákazy, ignorancia a podobne.
Veďte ich k samostatnosti
Je dôležitejšie, že sa dieťa oblečie samé ako to, že má tričko naopak. Keď zvládne obliekanie, popracujete na tom, aby bolo aj správne otočené. Je dôležitejšie, aby si vybralo oblečenie, ako to, že si neoblečie nové šaty od babičky. Je dôležité aby sa najedlo samé, nevadí, že sa pri tom zašpiní. Keď sa rozhodne umyť si nočník, je pravdepodobné, že prvý krát bude na zemi mláka a asi aj oblečenie to schytá. Oceňte snahu a povzbuďte ho, že nabudúce to zvládne lepšie, pretože učenie chce čas a prax. Keď už niečo zvládne samé, nechajte ho odteraz robiť to samostatne. Ak si už napríklad zvládne natiahnuť samé ponožky, nechajte ho odteraz na neho. To neznamená, že mu nemáte pomáhať. Zasiahnite ale len vtedy, ak si pomoc vypýta.
Teším sa na generáciu neposlušných ale vychovaných detí!
