Možno máte to šťastie, že vaše bábätko spinká kedykoľvek a kdekoľvek. Nie všetky mamičky však toto šťastie majú. Moja dcérka spávala prvý mesiac cez deň výlučne na mne. Nemôžem povedať, že by sa mi to nepáčilo. Prirodzene som ju veľmi rada nosila na rukách a mojkala ju. Bolo ale dosť náročné sa takto najesť, napiť, oddýchnuť si, upratať atď. Prvý mesiac sme prekonali a začala spinkávať v kočíku alebo na gauči v obývačke. Chcela som ju mať blízko seba. Dokázala však spať len 30, nanajvýš 45 minút. Niekedy jej dokonca stačilo 20 minút. Keďže bola dosť aktívne dieťa a ja som sa jej samozrejme chcela venovať čo najviac, bola som z toho dosť vyčerpaná. Vôbec som si ale vtedy neuvedomovala, že nie som sama. Až keď začala byť večer mrzutá a začala mať problémy s večerným zaspávaním som si začala uvedomovať, že takýto denný spánok jej nestačí.
Začala som hľadať informácie, čítať, zisťovať. Dozvedela som sa, že denný spánok pod 1,5 hodiny sa vôbec nepočíta a pre bábätko rozhodne nestačí. Pre zdravý spánok je potrebné, aby bábätko spinkalo 1,5 až 2 hodiny.
Ako ju to ale naučiť?
Ako začať
Prvý dôležitý bod je vedieť, kedy sa bábätko budí. U mojej dcéry to bolo približne po 30-40 minútach.
Druhý dôležitý bod je vedieť, ako ju opäť uspať, resp. ako dosiahnuť, aby sa úplne neprebrala, ale spinkala ďalej.
Keďže kažeé ráno spávala v kočíku na balkóne, skúsila som popracovať na rannom spánku. Vedela som, že sa budí po každom spánkovom cykle, ktorý jej štandardne cez deň trval 30 až 40 minút. Po tomto čase som teda čakala pri kočíku na prvé známky prebúdzania. Hneď ako sa objavili, jemne som ju povozila a ona pokojne opäť zaspinkala. O niekoľko dní už dokázala takto v kočíku sama prespať 2 hodiny.
Čakala som, že keď sa naučí takto spinkať v kočíku, bude pre ňu jednoduché navyknúť si aj v postielke. Tu to ale bolo o niečo ťažšie. Keď som ju uložila spinkať v spálni, opäť som po 30 minútach stážila, kedy sa začne prebúdzať. Hneď ako som videla, že sa začala hýbať, bežala som do spálne, ľahla som si ku nej a nadojčila som ju. Síce zaspinkala, ale spočiatku bolo pre mňa po tom problém odísť z izby. Musela som pri nej zostať až pokiaľ sa nevyspinkala, čo niekedy trvalo ďalšiu hodinu. Každý pokus odísť končil prebúdzaním. Zostala som teda pri nej. O niekoľko dní sa mi už podarilo z izby po nadojčení odísť. Po niekoľkých týždňoch dokázala prespať až 1,5 hodiny bez mojej pomoci, s pomocou si pospinkala aj viac ako 2 hodiny. Teraz bez problémov prespí 1,5 – 2 hodiny. Nie je to síce metóda, ktorá funguje okamžite. Chce to naozaj veľa času a trpezlivosti, ale pokiaľ sa do toho pustíte, určite zaberie. Ja to hodnotím ako veľký úspech.
Inšpirované: Elizabeth Pantley: The No-Cry Nap Solution
